Sefer Šošan Sodot (ספר שושן סודות Kniha ľalie tajomstiev) Hebrejsky

Sefer Šošan sodot (hebrejsky ספר שושן סודות, v preklade Kniha ľalie tajomstiev) je významný kabalistický text z prelomového obdobia 15. a 16. storočia, ktorého autorstvo je pripisované učencovi menom rabi Moše ben Ja'akov z Kyjeva (známemu aj ako Moše ha-Goleh alebo Vyhnanec z Ruska). Kniha predstavuje encyklopedickú kompiláciu židovského ezoterizma a mystických tajomstiev. V minulosti bývalo toto dielo omylom pripisované niektorému z priamych žiakov Rambana (Nachmanida), avšak moderný historický výskum potvrdzuje kyjevského autora, ktorý spis dokončil okolo roku 1495. Pôvodný rukopis knihy obsahoval presne 1 756 krátkych ezoterických tajomstiev (sodot). Tento počet nie je náhodný, zodpovedá totiž presnej gematrické (numerologickej) hodnote hebrejského slova Šošan (שושן – ľalia). Kniha detailne rozobera viac ako 500 kabalistických tajomstiev skrytých v jednotlivých veršoch Tóry, židovských modlitbách (vrátane meditácií pri recitácii modlitby Šma Jisra'el) a menách anjelov. Text jedinečným spôsobom uchováva staršie myšlienky nemeckej mystiky (tzv. Chasidej Aškenaz) z 12. a 13. storočia a kombinuje ich s neskoršou sefardskou kabalou. Zameriava sa okrem iného na mikrokozmické paralely, kde zjednotenie údov ľudského tela pri modlitbe odráža jednotu „božských údov" vo vyšších svetoch. Kniha dlho cirkulovala len v rukopisoch. Prvýkrát bola vytlačená až v roku 1784 v Koreci (dnešná Ukrajina) tlačiarom Johannom Antonom Kriegerom.