5 kníh Mojžišových - Päť kníh Mojžišových

Kód: 87485
Novinka Tip
Značka: Sefer
€44,33
Skladem

Druhé vydanie hebrejsko-českého vydania Piatich kníh Mojžišových - Chamiša chumšej Tóra.

Súčasné hebrejsko-anglické vydanie knihy Hamiša chumšej Tóra - Päť kníh Mojžišových predstavuje kompletný hebrejský text základného textu judaizmu spolu s paralelným tlačeným českým prekladom, ktorý v rokoch 1998 až 2012 pripravil rabín Efraim Sidon, vrchný rabín Prahy a pražskej provincie.

Detailné informácie

Podrobný popis

Hebrejský text a preklad sú rozdelené do kapitol a rozdelené na týždenné časti (parashiot), ktoré sa čítajú v sobotu. Biblický text je doplnený haftarami (čítaniami z prorokov) pre každú týždennú časť z piatich Mojžišových kníh, ktoré sa recitujú počas šabatovej bohoslužby. Dlhoročné štúdium hebrejskej Biblie, znalosť rabínskej tradície výkladu jej textu a v neposlednom rade skutočnosť, že rabín Sidon patrí k najuznávanejším autorom českého jazyka, mu umožňujú zachovať čo najväčšiu vernosť hebrejskému originálu. Výsledkom je preklad, ktorý svojou originalitou, odvahou a vnútornou pravdivosťou umožní tým, ktorí ho študujú alebo dokonca čítajú, bližšie a hlbšie pochopiť tento základný biblický text.


Karol Sidon, hebrejským menom Efraim ben Alexander, (narodený 9. augusta 1942 v Prahe) je vrchný pražský rabín a bývalý vrchný pražský rabín, dramatik, spisovateľ, scenárista, bývalý chartista a disident.

Jeho židovský otec Alexander Sidon bol umučený v roku 1944 v Malej pevnosti Terezín. Karol sa potom až do konca okupácie skrýval na vidieku. Jej matka sa v roku 1948 znovu vydala za Žida, ktorý utiekol z terezínskeho geta, kladenských baní, Varšavy, Treblinky a sovietskeho gulagu. Osudy oboch otcov prispeli k tomu, že Karol Sidon sa cítil byť Židom a v roku 1978 konvertoval na judaizmus. V roku 1983 emigroval do Nemecka, kde študoval judaistiku. Neskôr študoval na Inštitúte Harryho Fischela (Machon Ariel) v Jeruzaleme a v roku 1992 sa stal pražským a provinčným rabínom. Do minulého roka pôsobil ako pražský rabín a stále je regionálnym rabínom.

Drahý rabín, asi pred dvadsiatimi rokmi som čítal jednu z vašich kníh, Sen môjho otca. Najmä príbeh o vašom detstve na mňa hlboko zapôsobil. Ako tínedžer som sa márne snažil vcítiť do pocitu, ktorý človek musí mať, keď nevie, či je jeho otec živý alebo mŕtvy. Ako vás táto neistota ovplyvnila?

Naozaj som už nejaký čas počítala s tým, že objavím otca, a keď sa mu niekto podobal, zamrazilo ma. V skutočnosti však bol priestor otca, ktorý priemerný človek zaplnil zážitkami so svojím otcom, relatívne prázdny. A napriek mojej celoživotnej snahe zaplniť ju informáciami z druhej ruky sa mi to nepodarilo.

Druhý otec ho nenahradil?

Myslím si, že je potrebné oddeliť takpovediac "ideologický" aspekt, daný lojalitou k mŕtvym, od toho vecného. O svojom druhom otcovi prakticky stále snívam, aj keď už zomrel, zatiaľ čo môj vlastný otec sa z mojich snov pred rokmi vytratil a v tomto zmysle sa so mnou dokonca vo sne rozlúčil.

Počas vášho vystúpenia v televíznej talk show moderátor Jan Kraus v diskusii o vašom židovstve poznamenal, že on sám bol pre kresťanov vždy Židom a pre Židov kresťanom. Aj ja mám pocit, že v Českej republike je veľa ľudí so židovskými koreňmi v takejto alebo podobnej situácii. Nemala by byť židovská komunita otvorenejšia (aj pre ľudí žijúcich v zmiešaných manželstvách, ľudí, ktorí majú židovských predkov v dávnej minulosti, "štvrť-židov"...), byť spojovacím článkom medzi židovskými komunitami (Bejt Simcha, Židovská liberálna únia...)?

Mám dojem, že problém v pražskej židovskej komunite bol z môjho pohľadu vyriešený správne, keď sa oddelila otázka halachického judaizmu od prirodzenej potreby ľudí židovského pôvodu zúčastňovať sa na živote židovskej komunity. Podľa pravidiel pražskej židovskej obce má každý, kto má právo vrátiť sa do Izraela, právo požiadať aj o výnimočný štatút, ktorý mu priznáva všetky práva člena obce okrem volebného práva. Čo sa týka iných smerov v judaizme a iných združení, Beit Shechma alebo Beit Praha sú pridruženými členmi FJC.

A ešte jedna otázka, ktorá mi napadla pri sledovaní vašej návštevy v televíznom štúdiu: nakoľko je pre vás dôležitý "genetický judaizmus"? Môže byť konvertita (bez kvapky židovskej krvi) takým istým Židom ako človek, ktorý je so židovstvom spojený génmi a vedomím tisícročnej národnej histórie?

Musím priznať, že odvtedy som trochu zmenil názor a uznal som, že títo konvertiti nemajú prirodzenú židovskú skúsenosť. V skutočnosti nehovorím o genetike, pretože genetiku nepoznám, ale o človeku, ktorý zažil antisemitizmus na vlastnej koži, dokonca až do straty vlastnej rodiny, alebo si túto jazvu osvojil vo svojom vedomí či podvedomí. Nemožno to však brať plošne; týka sa to najmä tých, ktorí si vybrali judaizmus ako poriadok, ktorý má za nich nejakým spôsobom vyriešiť všetky ich problémy, a snažia sa vytesniť z ich vedomia to, čím ako ľudia skutočne sú.

Zdá sa mi, že v Českej republike, kde je úzka komunita, nám chýbajú reformné prúdy judaizmu. Pred dvanástimi rokmi, v čase, keď som sa mal oženiť, som telefonoval na sekretariát židovskej obce. Mnohí moji príbuzní zahynuli v koncentračných táboroch, môj otec bol Žid. Z úcty k ich pamiatke a odkazu mojej starej mamy som chcel mať židovskú svadbu so svojou nežidovskou snúbenicou. Hľadal som kontakt na liberálneho rabína, ktorý by sobášil zmiešané páry, ale nenašiel som ho. Takže sme sa brali na pláži v Grécku... Čo by ste poradili ľuďom, ktorí sú v podobnej situácii?

Osobne si myslím, že každý sa rozhoduje sám za seba, a ak nemôže mať halachickú, t. j. ortodoxnú židovskú svadbu, môže sa vziať civilne. Je to lepšie ako hladiť si židovské srdce nemiestnym romantizmom, ktorému sa reformné hnutia podľa môjho vkusu oddávajú až do tej miery, že stierajú hranice, ktoré stanovila tisícročná tradícia židovského práva a židovskej skúsenosti. Prepáčte, že som taký neúprimný, ale dedičstvo predkov je aj halacha.

Moje deti navštevujú Lauderove školy, ktoré boli založené počas vášho pôsobenia vo funkcii pražského rabína. Po príchode rabína Petra (Shekel.cz bol jedným z prvých médií v krajine, ktoré s ním spolupracovali rozhovor), pri rozhovoroch s rodičmi spolužiakov mojich detí som mal pocit, že sa ľudia tešia na zmenu, že sa tešia na nového rabína. Ale keď som si potom v Lidových novinách prečítal Petrove slová o tom, že Palestínčania sú dobrí v "aranžovaní kečupu", zdal sa mi takýto jazyk nehodný rabína. Aký je váš názor?

Treba mať na pamäti, že keď človek po dvanástich rokoch príde zo sionistickej ješivy a pozná situáciu v Izraeli z každodennej reality, môže pri prvých kontaktoch s miestnymi médiami nechtiac prekročiť hranicu miestneho vkusu. Pohľad na palestínsko-izraelský konflikt je do veľkej miery ovplyvnený tým, či ho človek pozoruje zvonku alebo ho zažíva na vlastnej koži. To však neznamená, že aj tí najortodoxnejší osadníci nenávidia Palestínčanov ako celok. Keď som v roku 1987 prvýkrát prišiel do Izraela, aj mňa napadla myšlienka, aké by bolo pekné vyriešiť tento problém mierovou cestou. O niekoľko rokov neskôr, počas prvej vojny v Perzskom zálive, som však videl miestnych izraelských Palestínčanov, ktorí na strechách svojich domov vítali rakety Scud Saddáma Husajna. Preto neverím, že akákoľvek mierová dohoda vymaže tento konflikt zo sveta.

Ste za vytvorenie Palestíny?

V zásade áno. To však neznamená, že rieši problém spolužitia medzi Izraelom a Palestínskym štátom.

Ako vnímate možnosť existencie iných civilizácií? Vylučujete možnosť vytvorenia E.T. Adam a E.T. Evy?

Len preto, že židovský boh je charakterizovaný ako boh všetkých svetov, nemôžem to vyvrátiť.

Čo znamená kresťanský alebo moslimský Boh napríklad pre Židov?

Že je to Boh, ktorého vyznávajú kresťania alebo moslimovia.

V čom sa teda židovský Boh líši od týchto bohov?

Učenie o ňom. Talmud hovorí, že skôr ako Boh dal Tóru Izraelu na Sinaji, ponúkol ju starším národov. Oni ju však odmietli, pretože sa priečila ich prirodzenosti len v jednom ohľade. Samotná Tóra hovorí, že Boh si vyvolil Izrael ako menšinu medzi národmi a ostatné národy ponechal pod vládou anjelov. Každý z týchto anjelov je naprogramovaný tak, aby povaha daného národa zodpovedala programu daného anjela.

Keď som mal na starosti rozhovor s Tomášom Jelínkom...bol dosť proti vám. Moja stará mama mi vždy hovorila, ako Židia držia spolu a pomáhajú si. Keď som odišiel na Nový Zéland, kládla mi na srdce, aby som sa vždy, keď budem mať problémy kdekoľvek na svete, obrátil na židovskú komunitu. Keď si spomeniem na jej slová, cítim sa trochu sklamaný z dnešnej židovskej komunity v Prahe. Nie že by som bol lepší, aj ja mám problémy s mnohými ľuďmi, ale stále si kladiem otázku, či by nebolo lepšie hľadať nepriateľa napríklad v politikoch, než sa hádať v rámci komunity Veď existencia vonkajšieho nepriateľa nás spája, zatiaľ čo hľadanie nepriateľov medzi nami nás rozdeľuje...?

Nerád sa vraciam k udalostiam spred asi pätnástich rokov, ale treba poznamenať, že Jelínek bol prvým predsedom obce, ktorý išiel do tohto konfliktu. A používal tie najhrubšie metódy, aké v minulosti používal Paroubek. Myslím si, že za tým všetkým bola práca PR agentúr, z ktorých jedna navrhla tento spôsob politického boja pre ČSSD.

Posledná otázka: Rabín, od vašej dcéry Katherine som sa dozvedela, že by sa vám mohla páčiť táto keramická natla (pauza). Prijmite ho ako poďakovanie za to, že som si po štyroch rokoch mojich márnych žiadostí o rozhovor našiel čas na rozhovor s vami. Môžem požiadať o skupinovú fotografiu?

sidon_fabry-375x375

Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.

Len registrovaní užívatelia môžu pridávať články. Prosím prihláste sa alebo sa registrujte.

Buďte prvý, kto napíše príspevok k tejto položke.

Len registrovaní užívatelia môžu pridávať články. Prosím prihláste sa alebo sa registrujte.

Nevypĺňajte toto pole: