Židovská ročenka 5786, 2025/2026

Židovská ročenka 5786 (2025/2026) sa tentoraz skladá z desiatich príspevkov. Prvý v poradí sú Dve bajky o stvorení sveta Sebastiana Vassalliho. Aj na tak malom priestore, aký Dve bajky predstavujú, sa čitatelia môžu presvedčiť, že nie nadarmo je Vassalli označovaný za jedného z najlepších talianskych spisovateľov.
Nasledujú listy, ktoré písal v rokoch 1918–1923 básnik a prozaik Richard Weiner, pôsobiaci ako korešpondent Ľudových novín v Paríži, architektovi, scenografovi a maliarovi Bedřichovi Feuersteinovi. Detailne v nich zaznamenáva, aká komplikovaná bola snaha sprostredkovať priateľovi vo Francúzsku profesné kontakty v stavebných firmách aj v divadle. Korešpondencia pochádza z pozostalosti Feuersteinových príbuzných.
V roku 1982 napísal MUDr. Viktor Kosák predovšetkým pre svojich potomkov spomienky, v ktorých opisuje svoje detstvo, štúdium a profesné úspechy, dramaticky prerušené holokaustom. Po vojne, ktorú ako jeden z mála z rodiny prežil, sa snažil obnoviť prevádzku slávneho veleslavínskeho sanatória na duševné choroby, založeného jeho otcom, MUDr. Leom Kosákom, a MUDr. Oskarom Fischerom. Jeho úsilie skončilo s februárom 1948 a komunistickým znárodňovaním. Naša ukážka zachytáva autorove študentské roky. Ďalším Talianom, zastúpeným v ročenke, je Emanuele Artom, historik a prekladateľ. V roku 1943 sa pripojil k piedemontským partizánom, počas nemeckej ofenzívy bol zajatý, a keď sa zistilo, že je Žid, mučili ho Nemci na smrť. Otlačený text je preložený z prvej časti jeho knihy Denníky židovského partizána: január 1940 – február 1944.
Francúzsku spisovateľku Anne Berest (1979) preslávil román Pohľadnica z roku 2021, ktorý získal veľký ohlas aj v zahraničí. Autorka na základe záhadnej pohľadnice, ktorá sa jedného dňa na začiatku tisícročia objaví v schránke jej rodičov a na ktorej sú iba štyri mená a nič viac, sleduje osudy židovských členov rodiny z matčinej strany.
Medzi skriňou a nebom, tak sa menovuje spomienková text autora trinástich básnických zbierok a prekladateľa z angličtiny Dmitrija Veděňapina, narodený v Moskve a žijúci v Paríži. Príbeh (ne)obyčajnej ľudskosti Martina Hemelíka, ktorý sa dlhodobě venuje osudom ľudí, pomáhajúcich v čase holokaustu Židom, zachytáva činy dvoch dobrých ľudí, Jaroslava a Anny Chlupových, Spravodlivých medzi národmi. Básnik, publicista, editor, dramaturg a prekladateľ i autor mnohých relácií pre Český rozhlas Vltava Miloš Doležal zapísal do textu Jeseň v Nikolsburgu/Mikulove, čo mu dal pobyt v tomto krásnom južnomoravskom meste, ktoré však má aj svoju tragickú tvár. Dve poviedky izraelského spisovateľa Omera Friedlandera pochádzajú z jeho knižného anglicky písaného debútu z roku 2022 – zbierky jedenástich krátkych próz Muž, ktorý v Svätej zemi predával vzduch. V poviedkach sa miešajú bájky s realizmom, tragičnosť s často humornou absurditou a mágia so skutočnosťou. A tiež s vojnovými traumami.
Poviedka Kostolník a šames Davida J. Novotného letošnú ročenku uzatvára. Nadväzuje jazykovo i dejovo, ako sme u tohto autora zvyknutí, na židovské rozprávania v duchu Vojtěcha Rakouse a ďalších klasikov tohto žánru.