JAD - Ukazovateľ Tóry

Jad (hebr. יד, doslova "ruka") je špeciálny ukazovák používaný pri čítaní Tóry (קריאת התורה), na ktorého konci je malá ruka zovretá v päsť s vystretým ukazovákom. Jeho použitie, pri ktorom sa naznačuje čítanie textu, vychádza z prísneho zákazu dotýkať sa holého pergamenu zvitku Tóry (ספר תורה). Pochádza z talmudského traktátu Megilla 32a a spomína sa aj v halachickom kódexe Šulchan Aruch (Orach Chajim 147). Jad sa v minulosti vyrábal z rôznych materiálov, ale najčastejšie zo striebra. Medzi iné patrí zlato, mosadz, cín alebo tvrdé drevo (napr. z olivovníka). Zvyčajne je ozdobne spracovaný a na jednom konci jadu je očko s retiazkou, ktoré sa používa na zavesenie jadu na zvitok Tóry alebo jeho drevené tyče, keď je zvinutý a obtiahnutý rubášom. Spolu s ostatnými ozdobami zvitku Tóry a predmetmi určenými výlučne na náboženské účely je jad jednou z tzv. svätých nádob (כלי קדש).